Na obdobie v Trenčíne však nebude spomínať iba cez výsledky či odchytané zápasy. „Pôsobenie v AS mi dalo do mojej kariéry a hlavne do života veľa. Po športovej stránke to vnímam tak, že som mohol pôsobiť podľa môjho názoru pod najlepším trénerom, ktorý na Slovensku pôsobí. Dalo mi to veľa skúseností, ktoré si určite zoberiem aj do budúcna.“

Dôležitou súčasťou jeho rozvoja bola aj možnosť trénovať a chytať po boku hráčov a brankárov, ktorí už mali skúsenosti s medzinárodným florbalom. Pobyt v Trenčíne však preňho znamenal aj výraznú zmenu mimo ihriska. Dovtedy bol zvyknutý na pohodlie domova, no presun na internát mu umožnil prvýkrát si vo väčšej miere vyskúšať samostatný život.

Ak má zo svojho pôsobenia vybrať jeden moment, ktorý mu zostane v pamäti najdlhšie, paradoxne nejde o víťazstvo. „Asi to bude posledný, piaty zápas minuloročného finále, v ktorom sme v poslednej tretine prehrávali 0:4. Páčilo sa mi, že aj napriek nepriaznivému skóre sme sa dokázali postaviť späť na nohy a bojovať jeden za druhého. Najviac si však pamätám, ako sme postavili celú arénu na nohy. V tých momentoch som nepočul ani vlastné myšlienky.“

Práve atmosféra v hale patrí medzi spomienky, ktoré si z Trenčína odnáša. „Mal som pocit, že celá aréna bola naším ďalším hráčom na ihrisku. Za to som nesmierne vďačný fanúšikom AS. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám zápas dotiahnuť do víťazného konca, ale na tento moment si budem pamätať už navždy.“

Jeho odchod pritom nebol rozhodnutý dlho dopredu. Ešte na konci mája netušil, kde bude v novej sezóne pôsobiť, a medzi možnosťami zostával aj ďalší rok v Trenčíne. Postupne však prišla možnosť vyskúšať si tréningy v Znojme.

„Bol som na niekoľkých tréningoch v Znojme, kde sa mi páčila najmä atmosféra v kabíne a podobný štýl tréningov, na aký som už bol zvyknutý v AS. Samozrejme, veľkým lákadlom bola aj možnosť zabojovať o najvyššiu juniorskú súťaž. Ďalším výrazným dôvodom bol pre mňa rozdiel v počte tímov v lige.“

Do Česka tak odchádza s množstvom vecí, ktoré sa počas rokov v Trenčíne naučil. Jednou z najdôležitejších je schopnosť zostať pokojný aj v kritických momentoch.

„Aj keď niekedy bolo ťažké udržať nervy na uzde, práve pokoj v náročných situáciách je asi jedna z vecí, v ktorých som sa posunul najviac. Veľmi pozitívne sa zmenil aj môj prístup k tréningom a zápasom.“

Brankársky post je špecifický a Alex nechce zachádzať do všetkých detailov. Za najväčší posun však považuje mentálnu stránku. Veľký význam podľa neho mala komunikácia so spoluhráčmi a predovšetkým s trénermi. Aj tieto skúsenosti chce teraz využiť v novom prostredí.

„V Česku by som chcel doladiť drobné detaily, nazbierať čo najviac skúseností a postupne prejsť k mužskému florbalu v zahraničí a zvyknúť si naň.“

Na novú kapitolu sa teší najmä pre zmenu prostredia a kvalitu českého florbalu. Nová sezóna však nebude iba o chytaní. Popri pôsobení v Znojme ho čaká aj trénerská úloha pri mládeži v Hodoníne.

„Teším sa na celú sezónu a všetky možnosti, ktoré s ňou prídu. Po osobnej stránke to však bude trochu náročnejšie, keďže popri pôsobení v Znojme budem zároveň trénerom mládeže v Hodoníne.“

K tomu všetkému pribudne ešte jedna dôležitá životná skúška – maturita. Práve z nej má momentálne najväčší rešpekt, keďže prípravu bude musieť vo veľkej miere zvládnuť individuálne.

Z Trenčína tak Alex Koštial odchádza do ďalšej etapy svojej kariéry, no na roky strávené v AS bude spomínať ešte dlho. Na záver preto smerovali jeho slová najmä k ľuďom, ktorí ho počas celej cesty sprevádzali.

„V poslednom rade by som chcel poďakovať spoluhráčom, trénerom, fanúšikom a hlavne ľuďom, ktorí ma celý čas sprevádzali a pomáhali mi, či už po športovej, alebo po ľudskej stránke. Klub FBK AS Trenčín a jeho fanúšikovia mi už navždy zostanú v srdci.“

Jedna kapitola sa končí a ďalšia sa práve začína. Alexovi ďakujeme za všetko, čo počas svojho pôsobenia odovzdal nášmu klubu, a do Znojma mu prajeme množstvo úspechov – športových, osobných aj študijných. ❤️🖤