ASko pre ňu nikdy nebolo iba miestom, kam sa chodilo na tréning. Bola tu od úplných začiatkov, postupne prechádzala mládežníckymi kategóriami, vyrastala medzi spoluhráčmi, trénermi a ľuďmi, ktorí ju sprevádzali veľkou časťou detstva. Navyše nejde iba o Adelku. Florbal a AS Trenčín sú pevnou súčasťou celej rodiny – v našom klube pôsobia aj jej dvaja bratia. O to viac sme hrdí na to, že Sedláčkovci zostávajú už roky súčasťou klubovej rodiny a že práve u nás sa začal písať aj Adelkin florbalový príbeh.

Na úplnom začiatku pritom neboli veľké ambície ani predstavy o tom, kam ju florbal raz zavedie. Bol to predovšetkým šport, pohyb a radosť.

„Na svoje začiatky spomínam veľmi rada. Popri florbale som sa venovala aj iným športom, takže prvé tréningy boli pre mňa skôr zábavou. Dobre si pamätám aj na svoj prvý zápas v Partizánskom, ktorý bol pre mňa naozaj výnimočný.“

Z prvých tréningov však postupne vznikli roky pravidelnej práce, stovky hodín v hale, množstvo zápasov a zážitkov, na ktoré sa nezabúda. Jedným z tých najväčších zostáva sezóna mladších žiakov zakončená titulom majstra Slovenska. Domáce prostredie, plná hala a pocit, keď sa po poslednom zápase mohlo oslavovať niečo výnimočné.

„Za tie roky sa nazbieralo obrovské množstvo spomienok a momentov, z ktorých je ťažké vybrať iba jeden. Veľmi rada však spomínam na záver sezóny v kategórii mladších žiakov, keď sa nám prvýkrát podarilo vyhrať majstrovstvá Slovenska. Finálová atmosféra a hala plná fanúšikov sú pre mňa nezabudnuteľné momenty.“

Jej cesta bola špecifická aj tým, že veľkú časť florbalového dospievania absolvovala medzi chalanmi. Musela sa vyrovnať s vyšším tempom, tvrdšími súbojmi a každodennou konkurenciou. Práve toto prostredie však výrazne formovalo hráčku, ktorou je dnes. Rovnako ako množstvo trénerov, ktorí ju počas jednotlivých etáp viedli.

„Myslím si, že každý tréner, ktorý ma počas tých rokov trénoval, mi dal niečo cenné a každý ma ovplyvnil iným spôsobom. Veľmi dôležité pre mňa bolo aj hranie s chalanmi, ktoré mi pomohlo posúvať sa a získavať skúsenosti. Veľkú zásluhu na tom, že hrám florbal, má aj môj brat. Práve vďaka nemu som sa k florbalu dostala a som rada, že ma k nemu priviedol.“

Práve rodinný rozmer robí celý príbeh ešte krajším. Adelka nechodila do ASka iba „hrať florbal“. Klub sa postupne stal miestom, s ktorým je spätá veľká časť jej detstva, dospievania, priateľstiev aj rodinných spomienok.

„AS Trenčín pre mňa znamená miesto, kde som strávila veľkú časť svojho života. Vyrastala som tu od úplných začiatkov, strávila som tu veľa rokov a zažila množstvo pekných chvíľ. Okrem skúseností som si tu vytvorila aj veľa spomienok, ktoré si so sebou určite odnesiem. Som rada, že práve AS Trenčín bol klub, v ktorom som mohla vyrastať a postupne sa posúvať ďalej.“

Každá cesta však raz prinesie moment, keď treba urobiť ďalší krok. Pri Adelke bolo už dlhšie zrejmé, že vzhľadom na jej ďalší rozvoj príde čas na presun do čisto dievčenského prostredia. Možností bolo viac, no postupne si k sebe našli cestu práve ona a Bulldogs Brno. Nový klub spoznala prostredníctvom turnajov a sústredení a rozhodnutie nakoniec prišlo prirodzene.

„Už počas pôsobenia v AS som vedela, že raz príde čas, kedy budem musieť prestúpiť do čisto dievčenského tímu. Vyskúšala som viacero tímov a pri rozhodovaní mi veľmi pomohli neligové turnaje a sústredenia s Bulldogs, kde som mala možnosť spoznať nové prostredie, trénerov aj hráčky. Naskytla sa mi skvelá príležitosť a jednoducho som cítila, že práve teraz nastal ten správny moment vyskúšať niečo nové.“

Brno bude znamenať novú kabínu, nové spoluhráčky, nové nároky aj novú konkurenciu. Adelka však odchádza s tým najdôležitejším – s chuťou pracovať a pokračovať v tom, čo robila počas všetkých predchádzajúcich rokov.

„Teraz je pre mňa najdôležitejšie, aby som čo najlepšie zapadla do nového kolektívu a cítila sa v tíme dobre. Zároveň sa chcem aj naďalej čo najviac florbalovo a herne posúvať dopredu.“

Pre nás je jej odchod predovšetkým dôvodom na hrdosť. Samozrejme, najradšej by sme našich odchovancov videli v trenčianskom drese čo najdlhšie. Zároveň však vieme, že jednou z hlavných úloh mládežníckeho klubu je pripraviť hráčov na chvíľu, keď dostanú možnosť posunúť sa ďalej. Ak sa takáto príležitosť objaví, je to zároveň ocenenie všetkých rokov práce hráča, rodiny, trénerov aj celého prostredia, ktoré ho formovalo.

Adelka, ďakujeme za všetky spoločné roky. Za tréningy, zápasy, góly, víťazstvá, tituly, ale najmä za všetky obyčajné dni, z ktorých sa časom stávajú tie najkrajšie spomienky. Ďakujeme aj celej rodine za dôveru, podporu a roky oddanosti nášmu klubu.

Teraz prichádza čas skúsiť niečo nové. My ti budeme držať palce, sledovať každý ďalší krok a tešiť sa z každého úspechu, ktorý príde. Pretože dres sa môže zmeniť. Klub môže byť iný. Mesto môže byť iné.

Ale v ASku budeš vždy jedna z nás. ❤️