Na začiatku sezóny si mal vážne zranenie, a doposiaľ sme ťa stále nevideli na palubovke. Skús nám pripomenúť čo sa ti stalo.

K zraneniu prišlo v zápase proti Nižnej 26. októbra. Počas súboja o loptu som si nešťastne poranil koleno. Následná magnetická rezonancia ukázala rozsiahle a vážne poškodenia – roztrhnutý meniskus, pretrhnutý predný krížny väz aj vonkajší bočný väz. Okrem toho som mal výrazne pomliaždenú chrupavku a objavili sa aj menšie zlomeniny stehennej kosti a píšťaly. Išlo teda o komplexné zranenie kolena, ktoré si vyžadovalo okamžité riešenie a dlhodobú liečbu.

Čo sa dialo potom ? 

Hneď po bližšej špecifikácii zranenia sa mi podarilo dostať k špecialistovi – ortopédovi v Ružomberku, s ktorým som ďalej konzultoval môj stav a hľadali sme najlepšie možné riešenia. Zhodli sme sa, že vzhľadom na to, že som aktívny športovec, bude nutná artroskopia, aby sa presne zistilo, čo všetko je potrebné operačne riešiť. Počas artroskopie mi meniskus zošili, keďže bol úplne roztrhnutý a vo veľmi zlom stave. Po operácii mi doktor vysvetlil, že nebolo možné spraviť všetko naraz, pretože koleno bolo doslova „rozbité“ a bude potrebná dlhšia rekonvalescencia a postupné operácie, aby sa všetko správne zahojilo. Momentálne som teda vo fáze rehabilitácie. Každý deň cvičím a pracujem na posilnení svalstva okolo kolena, aby som bol čo najlepšie pripravený na ďalší zákrok a následná rekonvalescencia bola čo najkratšia.

To znie ako "beh na dlhú trať". Kedy máš naplánovanú najbližšiu operáciu ? 

Verím, že najbližšia operácia už bude posledná a úspešná. Čaká ma plastika väzov, ktoré som mal roztrhnuté. Termín operácie mám stanovený na 25. marca a absolvujem ju opäť u špecialistu v Ružomberku, ktorý ma operoval už prvýkrát.

Následne teda zrejme opäť zdĺhavá rekonvalescencia ? 

Rekonvalescencia po takýchto zákrokoch býva skutočne dlhá a všetko závisí od toho, ako organizmus operácie prijme. Po prvej operácii som sa cítil pomerne dobre a je vidieť veľké pokroky k lepšiemu, no stále musím intenzívne rehabilitovať a posilňovať nohu. Presný predpoklad návratu je momentálne ťažké určiť. Veľa ukáže až samotná operácia a následný priebeh liečby a rehabilitácie. Všetko sa bude odvíjať od toho, ako sa mi bude dariť napredovať.

Rozmýšľaš o svojom možnom budúcom návrate alebo máš v hlave etapu "florbal" uzatvorenú ?

Táto otázka už smerom ku mne zaznela viackrát – či budem chcieť pokračovať alebo nie. Ja by som určite rád pokračoval, pretože florbal je v mojom živote od mala. Žijem ním a stále ma nesmierne baví. Samozrejme, nechám si poradiť aj od doktorov, aký budú mať názor na pokračovanie v tempe, v akom som fungoval pred zranením. Ale za mňa je odpoveď jasná – áno, chcel by som pokračovať.

V posledných rokoch si zažil viacero vrcholov. Od účasti na Majstrovstvách sveta juniorov až po zlatú medailu v Juniorskej extralige a stabilné miesto v tej mužskej. Aký je to pocit, zrazu prestať resp. musieť prestať ?!

Moja povaha je v takýchto situáciách nastavená tak, že sa snažím brať veci tak, ako prídu, takže to zvládam pomerne dobre, aj keď človeka občas zamrzí myšlienka na to, kde všade bol a čo všetko mohol ešte zažiť. Avšak v jednom momente sa mi všetko zmenilo. Najťažšie je pre mňa robiť len mierne pohyby a nemôcť si ísť zabehať alebo zatrénovať s chalanmi. Stále ma to ťahá chytiť hokejku a ísť si zahrať, ale uvedomujem si, že teraz je prvoradé dať dokopy nohu a až potom sa sústrediť na návrat. Veľmi sa mi zmenil aj životný režim a hlavne riadenie voľného času. Vždy som rátal s tréningami a zápasmi – a zrazu z toho nemôžem robiť nič. Aj to je psychicky náročná zmena.

Čomu sa venuješ počas sezóny bez florbalu - čím vypĺnaš svoj čas ?

Väčšinu môjho času v poslednom období vyplnila škola v Žiline. Síce som tam kvôli zraneniu chodil zriedkavejšie, ale darí sa mi ju aj napriek týmto nepríjemnostiam zvládať bez väčších problémov. Keď sa dá, chodím sa aspoň prechádzať so svojimi blízkymi. Veľkú časť však zaberá každodenné cvičenie a rehabilitácia kolena, ktorú musím poctivo absolvovať každý deň.

Čo mimo-florbalové Ťa čaká v najbližšom období ?

Keďže mi začína nový semester, opäť sa budem viac venovať škole a zároveň sa pripravovať na marcovú operáciu a následné rehabilitácie. Kvôli zraneniu momentálne nemôžem robiť nič špeciálne, takže väčšinu času venujem rodine, škole a liečbe.