Števo, ako by si v globále zhodnotil sezónu ?

Z úvodu sme do ligy vstúpili veľmi dobre, keď sme do decembra okupovali popredné priečky. Ak si dobre pamätám, bol to asi jeden z najlepších vstupov AS ako mužov do sezóny. Následne nastali určité situácie, ktoré dosť ovplyvnili ďalší vývoj sezóny. Čo mňa osobne veľmi mrzí , ale postupom času som to pochopil a snažili sme sa vyjsť z toho najlepšie ako sa dalo. Cieľ bol skončiť v základnej časti do 4 miesta , takže sme tento cieľ bohužiaľ nesplnili.

Naplnili sa tvoje osobné trénerské predsezónne očakávania ?

Čo sa týka mňa, prestup do AS bol pre mňa veľkým pozitívom, no chcel som byť hlavne tréner mládeže, ktorej sa venujem už 15 rokov. Napokon sme sa dohodli aj na pôsobení u mužov, lebo táto kategória bohužiaľ nemala trénera a zhodli sme sa, že Juraj ako hráč by si mal užívať hru a neriešiť veci ako minulý rok. Určite pozícia trénera u mužov je veľmi dôležitá a aj do budúcna musí byť na lavičke určite nehrajúci tréner. Za mňa to bola pre mňa veľká príležitosť a skúsenosť, takže som rád, že som bol trénerom extraligových mužov.

Kde vidíš pozitíva, resp. negatíva mužskej sezóny ?

Tak začnem hlavne negatívami a to je určite nedostatočný tréningový proces, keďže väčšina hráčov pôsobí na vysokých školách a preto tréningová jednotka bola pravdupovediac jedna a to v piatok. Aj to si dovolím tvrdiť, že ani na jednom tréningu sme neboli asi komplet hráči, ktorí nastupovali na zápas. Najväčším problémom ale vidím spojenie dvoch rozličných svetov, mladých a starých.

To vnímanie je veľmi odlišné, avšak aj napriek tomu si myslím, že tá partia ťahala za jeden povraz a dávala do zápasov všetko, čo bolo vidno aj v playoff so Žilinou, kde sme odohrali veľmi dobré vyrovnané zápasy hodné pochvaly. Pozitíva sú určite v tom, že AS má veľmi šikovných mladých hráčov, ktorí môžu byť práve ťahúňmi a nahradiť tých starších. Sme veľmi mladý tím, no kvalitatívne veľmi dobrý a šikovný. Určite tu vyrastie silný tím, ktorý časom získa medailu.

Po základnej časti ste figurovali na 6 mieste, a to so skóre 144:138, kedy predovšetkým záver sezóny nevyšiel podľa predstáv. Play-Off súperom sa stala Žilina. Ako hodnotíš túto časť sezóny

Nepovedal by som, že záver sezóny. Skôr si myslím, že zbytočne prehratý zápas s Nižnou nás stál TOP4. Určite by sme sa potom viac sústredili na mužskú zložku a vyťahovali tých najlepších juniorov do zápasov. Ku koncu keď sme vedeli, že budeme 5. - 6., tak sme moc netlačili na pílu a nechávali hráčov hrať juniorku a na zápasy sme chodievali v počte 11-13 ks, čo bolo aj na zápasoch cítiť. Ja si osobne myslím, že celú sezónu elitní hráči juniorky mali hrať prioritne za mužov a dopomáhať juniorke len v ťažkých zápasoch.

Ak by sme boli v tomto zložení , 100% viem, že by sme boli určite v TOP 4 a následne by sme mali možno ľahšiu cestu v playoff, pričom by sme hrali prvé zápasy doma, kde vieme hrať, čo ukázala aj sezóna. Žilina bol veľmi ťažký súper, čo predviedla aj v semifinále a zaslúži si u mňa veľký rešpekt a poďakovanie za našu sériu. Aj keď krátku, no hlavne prvé dva zápasy boli veľmi vyrovnané a chýbalo kúsok šťastia v predĺženiach.

Kto z kabíny FBK AS Trenčín na teba urobil najväčší či najsilnejší dojem, naopak, kto zaostal za svojimi očakávaniami?

Tak ja naozaj nechcem nejako ukazovať jednotlivo. Celý tím mám veľmi rád, od mladých až po tých starých. Snažil som sa rozumieť každému a hľadal cestu k sebe. Každý čo má pozná vie, že som priateľský tip človeka a mam rád partiu okolo športu. Pre mňa to bolo vždy top, už keď som hrával futbal ako malý, následne potom florbal, vedel som, že to hrám lebo ma to baví no ale hlavne aj pre partiu ľudí okolo. Určite ale vyzdvihnem výkony Sama Dávideka, Erika Vojteka, Jonáša Bagína a Tima Bielika po hráčskej stránke. A nasadenie a odhodlanie nášho kapitána Juraja Matejku.

FBK AS Trenčín je známy svojou skvelou prácou v mládeži. V mužskom kolektíve nastupovali viacerí z nich. Ako by si zhodnotil ich výkony resp. ich zapojenie sa do štruktúry mužskej kategórie?

Títo hráči sú jednoznačne budúcnosť klubu. Sú neskutočne šikovní a kvalitní. Myslím, že ale nie pre každého bude úplný prechod k mužom úplne ľahký. Je to dosť iný štýl florbalu ako juniorský a niektorí sa sami presvedčili, že hra bola o dosť tvrdšia. Zápasy sa nehrali hore dole ale boli viac trpezlivejšie. Ako sám hovorím, pre oko diváka možno nudnejšie, ale taký mužský florbal proste je.

Mladým hráčom prajem určite len to najlepšie, prajem nech ich to ďalej napĺňa. Vieme, že vysoké školy dosť ovplyvňujú ďalšiu cestu a kladú otázku či to všetko človek dokáže zvládať a prispôsobiť život k tomu. No pevne verím, že títo hráči vrátia klubu to, čo im dal a vyhrajú titul. Zo srdca im to prajem. Majú môj obdiv a rešpekt k tomu čo dokázali. Niektorým z nich držim palce na práve bežiacich MS vo Švajčiarsku, sme ako klub určite na nich veľmi pyšní.

Ktorý moment sezóny 2024/2025 Ti utkvel v pamäti najviac ?

Ťažko to hodnotiť, určite prvé dva zápasy playoff so Žilinou boli reklamou na florbal a drámou až do konca. Veľmi som si ale užil zápas v 10tich proti Tsunami, teda aktuálnemu majstrovi Slovenska. Tento zápas sme odohrali zo srdcom a ja som bol na lavičke úplne odviazaný a iný. Nemôžem ale zabudnúť tiež zápas s mestským rivalom , kde sme prerušili neúspešnú sériu a vyhrali zápas po dlhej dobe.

Na záver tradičná otázka týkajúca sa obdobia po ukončení sezóny. Čomu sa budeš venovať ?

Ja som momentálne v príprave so staršími žiakmi na MSR, kde v lige sme sa stali majstrami regiónu zatiaľ pred posledným kolom bez prehry v nadstavbe. Máme za sebou úspešné pôsobenie v Česku na prípravných zápasoch a termín majstrovstiev sa nám rýchlo blíži, tak pracujeme naplno na príprave. V lete sú to samozrejme moja práca mimo florbal ako aj doteraz a florbalové campy.

Bude viac času na súkromie a to má veľmi teší. Vykonávať prácu a trénovanie dohromady je časovo náročné a súkromie dostáva zabrať. No som šťastný, že si to doma tolerujeme začo patrične ďakujem.

Našich čitateľov zaskočila posledná veta tvojho rozhovoru po ukončení play-off, v ktorej svoje meno už ďalej nespájaš s trénovaním mužskej kategórie.

Pravdupovediac sa má už veľmi veľa ľudí nato pýtalo. Za mňa určite musí byt prepojená juniorská a mužská zložka jedným trénerom, ktorý si vie nastaviť fungovanie podľa seba. Ja sa hlavne chcem venovať v klube mládeži. Je to práca ktorá je úprimná, práca ktorá má baví a za tie roky viem, že to nie je len o trénovaní ale aj o psychológii a kamarátstve. Za mňa najväčším prínosom by bol tréner Bulko práve v týchto dvoch kategóriách. Pozná veľmi dobre hráčov a je skúseným trénerom. Paťo čo ty na to?

Práca s mládežou ma napĺňa a som pri nej šťastný. Už teraz môžem potvrdiť, že vzťah, ktorý momentálne máme so spolu-trénerom Melišom a touto kategóriou je výnimočný. Som rád, že ich máme. Určite už teraz mám na nich viac času ako keď som mal aj kategóriu mužov a išlo to dosť na úkor. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodol nebiť na lavičky nášho Áčka