Tradičná otázka na úvod. Aká bola sezóna ?

Sezóna bola dlhá a zrejme najnáročnejšia v mojej trénerskej kariére.

Čím sa jej náročnosť odlišovala od iných sezón?

Možno to vyznie úsmevne, no v rámci mojej 10tej trénerskej sezóny som trénoval v pozícii hlavného trénera vôbec po prvýkrát dve kategórie. Juniorku, pretože to je moje „safe-place“ - miesto kde sa cítim najlepšie. Po piatich rokoch som sa však vrátil i k trénovaniu dorastu. K tomu som sa realizoval i v rámci klubovej mládeže ako celku a čakali nás i vrcholy v podobe volieb do Prezídia SZFB či Majstrovstiev sveta Juniorov. No a pred pár rokmi som si povedal, že študovať by sme nikdy nemali prestať, takže som sa "pichol" na ďalšiu vysokú. 

Návrat k dorastu mal nejaký dôvod?

Pred sezónou som vedel, že ide o kategóriu, kde nemáme dostatočný počet hráčov, a preto som chcel jednoducho novú výzvu. Som preto rád, že sme dokázali vyhrať regionálnu súťaž, následne sa kvalifikovať cez divíziu západ na Majstrovstvá Slovenska, rovnako však, že chalani urobili obrovský progres.

Vieš byť konkrétny v rámci mien?

Musím vyzdvihnúť všetky 2008čky, Meliša, Gála, rovnako tak dvoch brankárov, Koštiaľa a Kriška. Výnimočné miesto má kapitán Karol Sedláček. Ten pre mňa zosobňuje nielen pojem „športovec“, ale i „osobnosť“. Z mladíkov musím napísať meno Tomáš ORAVEC. Ten je príkladom toho, kam sa dá za rok dostať.

Vráťme sa ale k juniorke. Tretia sezóna pri kormidle, tretia medaila, druhý titul. K tomu mnoho vychovaných reprezentantov. To je asi dobrý pocit, však?

To je jasné. Vlastne, ani neviem čo k tomu napísať. Je to asi odmena za to, že to chalani so mnou dokážu vydržať. Vždy po sezóne si uvedomím, že každý z nich si zaslúži vyvážiť zlatom. Nie tak kvôli výkonom, ale skôr kvôli tomu, že to zvládnu pod mojou taktovkou. Tento ročník bol však naozaj výnimočný - hráčsky i ľudsky.

Takže byť hráčom v tvojom družstve je tak trochu odvaha?

Chalani vedia, že sa vždy za nich postavím a že psychicky sa viem naladiť na ich „vlnovú dĺžku“. Rovnako vedia, že keď je zle, môžu mi zatelefonovať alebo prísť za mnou – dvere sú vždy pre všetkých otvorené. Na druhej strane, som veľmi impulzívny, dogmatický a častokrát nepredvídateľný.

V čom sa prejavuje práve ta dogmatickosť?

Ak niekto drží 8 hodín denne telefón v ruke, a nedokáže sa vyjadriť k dochádzke na tréning či zápas, asi len ťažko bude pri mne hrať či trénovať. Ak niekto poruší pravidlá, na ktorých sa dohodneme ako kolektív na prvom tréningu, rovnako to pre mňa nie je ok. Paradoxom však je, že som osobnostne veľký liberál a demokrat. Ako vždy hovorím - životný balans. 

Takže hráči nemajú právo na chyby?

Práve naopak. Chcem aby ich robili ako na tréningu, tak na zápase, a rovnako tak aj vo vzťahu ku mne a pravidlám. Ten dôvod je jasný. Sú mladí - kedy by sa mali mýliť ak nie teraz? Učím ich k tomu, aby následne dokázali prebrať zodpovednosť za svoje konanie. Jeden tréning či zápas sa stratí, poučenie však budú mať dlhodobo. Ono v krátkosti - stačí si na mňa len zvyknúť, čo platí i opačne, a následne je to už top. 

Nestáva sa často, že Slovenské tímy v kat. JUNIOROV navštevujú zahraničné turnaje. Vy každoročne obiehate Prahu, Brno, Olomouc, ale rovnako tak ste navštívili i Švédsko. Je to „game-changer“ ?

Samozrejme, že áno. Keď niečo robím, tak to robím na 101%, a takmer vždy na úkor svojho voľného času či súkromia, no potom to niekde uvidíte. V tomto prípade chalani nadobúdajú také skúsenosti, že sa im ťažko vyrovná nejaký zápas Slovenskej ligy. Presvedčili ma o tom predovšetkým ŠIMONOVIA - ONDRÁŠIK a ORAVEC, ktorí extrémne počas roka vystrelili, dokonca júnové BRNO doslovne ovládli.

Rovnako tak sa na zahraničných turnajoch budujú i vzťahy vo vnútri kabíny, a to je na nezaplatenie. Mne osobne sa páči i to, že pre viacero Českých klubov už nie sme „čabajkári“, a berú nás tak akosi vážnejšie. Tiež to nejde vybudovať zo dňa na deň.

Pýtal som sa na dorastencov, spýtam sa i na juniorov. Kto si zaslúži pochvalu?

Všetkých 20+ chalanov. Špeciálne však Kollár, Krecháč, Malik, Surma, Bagín – prvá juniorská lajna, v podstate i mužská, zároveň však i reprezentačná. Reálne si myslím, že chalani by sa už dokázali uchytiť i v ČR, najmä BAGÍN a MALÍK – tí sú fakt ustrelení herne. KRECHY odrobí veľa čiernej práce, SURMA to ubojuje a KOLLÁR má rozumu a hernej inteligencie na rozdávanie. K tomu LIŠKA a ESTY do brány, FERI s BRUNOM do obrany a je vymaľované.

Ďalšou kapitolou tvojho trénerského života je reprezentácia, v ktorej pôsobíš už štyri roky. Aké však boli tie posledné dva?

Tie boli šialené. Opäť som objavil vášeň – a to v zápase MS proti Dánsku a Lotyšsku. V čase zápasu, keď som bol na lavičke som to vnímal tak akosi inak. Po poslednom hvizde, vlastne, možno až o pár minút neskôr, keď som si to všetko uvedomil. Byť 5. na svete, nazvem to tak, že v podstate 1. vo svojej výkonnostnej divízii je niečo extra. Obrovská vďaka však patrí chalanom z realizáku. Kto bol však výnimočný, to bol Jakub HORECKÝ. Ten chalan nám vlastne vyhral zápas. V jednom momente riešil útok, obranu, herný prejav, zmenu taktiky súpera, dokonca komunikoval prostredníctvom vysielačky s video-coacoch. Som si istý, že svoje miesto si zastal viac ako zodpovedne, a vôbec sa nečudujem, že v LIDE zbiera jeden úspech za druhým, podobne ako v repre, kde platí "správny človek na správnom mieste".

Nájdu sa v kádri reprezentácie budúce „hviezdy“ ?

Som si istý, že áno. Vo svojej podstate majú dobre našliapnuté všetci, a to od zraneného PAPAYA až po nezničiteľného PAUHOFA. Mňa mimoriadne zaujal, a teraz to už môžem napísať i verejne, Matúš TVRDOŇ, ktorého som vlastne navrhoval vylúčiť z „core-zostavy“ reprezentácie. Som však rád, že sa to nestalo, nakoľko na Majstrovstvách bol výnimočný. Herne i osobnostne. Opäť sa ukázalo, že všetko bolo tak, ako byť malo!

Svoj talent chytili pevne do rúk i Tom ČILIJAK, Maroš GIBA či Pavel MIKLUŠČÁK, ktorým mimoriadne fandím a podporujem ich ďalší rast. Spomenúť však chcem ešte aj chalanov zo Žiliny, ktorí majú, podobne ako ostatní i obrovskú podporu u svojich rodín. Mám však to šťastie, že SABOLOVCOV, POTOČEKOVCOV a JONEKOVCOV stretávam pomerne často i osobne. Sú príkladom toho, ako by to malo a mohlo vyzerať. 

Čo však chalani z FBK AS Trenčín?

Asi ste si všimli, že sme z nich vytvorili päťku, ktorá bola na Majstrovstvách mimoriadne viditeľná. Takže slovami klasika, „ďalšia radosť vo mne“. Nebyť istých okolností, na záverečnom turnaji by malo ASko ešte „plus dva“. Život mieni, Pán Boh mení, no i to sa stalo z nejakého dôvodu.

Nebyť však istých okolností, mohli sme hovoriť i o „mínus jedna“ v podobe Kollára ?

Tak toto bola pre mňa veľká škola života, a zároveň by ma to kvôli Timovi veľmi mrzelo. Ten chalan pochádza zo skvelého prostredia, má mimoriadnu rodinku, no najmä, ťahal nás ako kapitán celú sezónu, za čo bol vlastne i odmenený florbalovým zväzom v podobe zisku trofeje pre osobnosť sezóny v kategórii najužitočnejší junior.

Timčo sa vo štvrťfinále mužskej play-off zranil. Pozrel som do kalendára, a zistil som, že sme regulárne v „....“. Za pár týždňov vyriešiť mikrozlomeninu, regeneráciu, rehabilitáciu a všetko ostatné? Viacerí by si možno povedali, že to je nereálne, no vďaka p. VESELÁKOVEJ z FN Trenčín, výnimočnému lekárovi, no najmä výnimočnej osobe, Michalovi KARÁSKOVI, fyzioterapeutom Janke ZVERBÍKOVEJ a Tomášovi KOLESÁROVI sme to zvládli a Timo sa nielen zúčastnil, ale sa i významne pričinil o náš úspech.

Sezóna tak skončila pomerne zdarne. Ako však vidíš napredovanie jednotlivých klubov zo Slovenska?

Keby som to hodnotil globálne, bolo by to nadlho. Takže skočím len k trénerom a výchove mládeže. Cenu za to, ako sa to má robiť si zaslúži Žilina. Včera mi posielal Dano Baránek fotky z novej haly, ale i nového taraflexu (jeden z najkvalitnejších povrchov). Kobylky sú pre mňa klubom, kde to proste šľape - vytvárajú skvelé podmienky pre hráčov, a najmä, ich filozofia mi je veľmi blízka – rozvoj a udržateľnosť nad výsledkami! Veľmi pozitívne vnímam i prácu LIDA Bratislava, a keďže sa s chalanmi stretávam často, som si istý, že ich práca bude žať ďalšie úspechy, čo si myslím i o chalanoch z Prešova. Siki a Pandy sú zapálení a skvelí ľudia. Musím spomenúť i bratov Bezegovcov z ATU Košice. Mladí tréneri, ktorí majú už v tak nízkom veku výsledky. A aj keď nie vždy sú medailové, pozrite si hru ich družstiev. Radosť pozerať – moderný florbal! Skvelou prácou s mládežou sa dlhodobo prezentujú i tréneri Snipers. Peťo PAUHOF, Tom CHVÁLA a Maroš TAKÁČ vedia ako na to, takže budúcnosť nášho florbalu je v pohode.

Keď už hovoríme o budúcnosti - ako sa vyriešil spor, ktorý sme pred pár dňami zachytili? Išlo o pripomienky zo strany pána Miroslava Ságu a Ivana Piovarčiho, ktoré sa týkali FBK AS Trenčín, Športovej školy ale i tvojej osoby. O čo išlo ?

Z môjho pohľadu išlo o to, že som si dovolil "brániť" svoj klub na verejnom fóre. Každopádne, aby každý pochopil môj spôsob uvažovania. V približnom čase, kedy pán Sága natáčal resp. uverejňoval video na Facebook, ktoré je dosť sugestívne, som ja ako člen Prezídia SZFB, spolu s ďalšími členmi Prezídia hlasoval a komunikoval o dôležitých návrhoch smerujúcich k podpore florbalu na Slovensku. Mnou predložené návrhy, s výraznou podporou členov Prezídia znamenajú, že sme schválili výnimky pre dievčenské kluby týkajúce sa rozmerov plochy, zapájania mladých hráčok do seniorského florbalu, resp. implementácie niekoľkých rozvojových pravidiel v rámci SZFB (využívanie zmenšených bránok, úprava hracích časov, zlepšenie prostredia pre rozhodcov a pod.).

Takže verte mi, nemám čas riešiť niečo takéto. A vlastne, aj keby som ho mal, nikdy by som neurobil to, čo on, nakoľko si vážim každú jednu osobu, s ktorou som sa dostal v živote do kontaktu, o to viac, ak mi bol 1.FBC Trenčín 8-10 rokov domovom. Som reálne sklamaný z toho, čo ľudia v tejto dobe dokážu, najmä však keď si uvedomíte, aký kus „seba“ ste niekde nechali.

Ono, ak sa pozrieme na to, ako vyzerá dnešná spoločnosť, kedy v podstate nikto nikomu nedopraje, každý si závidí a hľadá len to negatívne - polarizácia je tak silná, že to ani nevieme popísať, nemôže nás prekvapovať niečo takéto. Ja však takýto nie som, nikdy som nebol, nikdy nebudem, a čo v sebe nemám, tak to je túžba po pomste či nenávisť. Vážim si svojím spôsobom každú osobu, dozaista i Miroslava Ságu, žiaľ, naše hodnotové rebríčky sú zrejme iné.

Aký je tvoj vzťah s Ivanom Piovarčim?

Pán s veľkým „P“. Do 24 hodín po uverejnení videa sa mi ospravedlnil, ako verejne na Facebooku, tak telefonicky. Odvtedy sme boli spolu už i osobne, a na našom vzťahu sa nič nezmenilo. S pánom Piovarčim sa poznám asi 8 rokov, predstavuje pre mňa obrovskú ľudskú osobnosť. Denne spolu telefonujeme, rozprávame sa častokrát i o veciach mimo florbal – to hovorí za všetko. Pána Piovarčiho určite nikdy neobídem.

Toľko k nepríjemnostiam. Teraz je otázkou, ako vidíš budúci rok?

Klub AS Trenčín vstupuje do novej etapy. Máme po roku pripravenú celistvú filozofiu, dokončujeme marketingovú stratégiu. Sme materiálne, personálne ale i finančne zabezpečení - plánujeme nové rozvojové projekty. Prioritou zostáva zlepšovanie podmienok pre hráčov, ale i budovanie vzťahov. Máme rastúcu základňu, skvelých sponzorov, výborných rodičov a podporovateľov. Čo viac si priať? 

Trénersky to vidíš ako ?

Budúci rok to budú určite junci - opäť sa na túto kategóriu moc teším. Zbytok sa uvidí v krátkom čase. Zostávam však v ASKU - je to skvelý a výnimočný klub. Sú tu výnimoční ľudia, vzťahy, priateľstvá – neporovnateľné s čímkoľvek čo som zažil inde. Som rád, že sa ku nám každoročne hlásia nové tváre, o to viac, že ide o florbalistov, ktorí sú častokrát vekom starší žiaci, dorastenci či juniori.

Števo Rajčan Ti naposledy zanechal odkaz v podobe hodenej rukavice – trénovania mužov. V akom je to štádiu?

Motivácia pre trénovanie je u mňa v podobe rozvoja hráča, nie peňazí ani osobných ambícií. Florbal je pre mňa ventil, a budem rád, ak to tak zostane.